Tajomný svet - Chapter 1

23. ledna 2010 v 9:32 | Sen
Salut ^^ No... začala som s opravou článkov z druhého mesiaca... Aj keď som už väčšinu pred časom opravovala, stále je tam hrozne moc chýb "-.- Zostávajú mi ešte tri články...

Eh... ale k veci n_n" Takže, nakoniec som TS nezmenila názov... už ste si na tento zvykli, či nie?
Keď som Tajomný svet opravovala, zistila som, že dej má dosť rýchly spád a celkovo je to dosť krátke... Konečná kapitola je najdlhšia a...
...ehm tento príbeh je ešte z čias, kedy som si myslela, že dobrá poviedka alebo príbeh, alebo proste niečo napísané, musí mať smutný koniec. Takže vás už dopredu upozorňujem, že to končí dosť divne... a viac-menej smutne. Ale nepáči sa mi, že sa ten "koniec" udeje tak rýchlo "-.- No, radšej už nejdem prezrádzať n_n" I tak som prezradila až-až ^.^'


chapter 1 - nebezpečná myšlienka

"Pred niekoľkými rokmi, kedy ste vy a ani ja ešte neboli na svete, panovali v našej krajine strach a hrôza. Každý z obyvateľov sa toho bál a modlil sa za to, aby sa to nikdy nestalo, ale nakoniec to prišlo aj k nám. Vojna, hladomor, choroby a neidentifikovateľné obludy. Všade sa vraždilo a zabíjalo, všade boli mŕtvoly... Nebolo nikde úkrytu, nikde ste sa nemohli cítiť v bezpečí..
Vojna už trvala niekoľko rokov a nie a nie ustať. Avšak v jednej sedliackej rodine sa v tento hrozný čas narodilo dieťa. Chlapec. Chlapec, ktorého si dodnes uctievame a pokladáme ho za nášho záchrancu. Je to preto, pretože tento chlapec si ako jediný uvedomil, že ľud treba chrániť a musíme ujsť do bezpečia a na základe toho dal vystavať budovu, ktorú označil menom "Kláštor" a ktorý pre nás aj dnes znamená bezpečie. Tento Kláštor totiž chránia nebeské a nadprirodzené sily, ktoré nám zabezpečujú pokoj, zdravie, pohodu, ochranu a úkryt pred všetkými ľuďmi, ktorí ešte stále bojujú, pred všetkými zlými chorobami a pred hroznými bytosťami, netvormi, ktorých ľudia používajú ako zbraň proti bezmocným obyvateľom našej krajiny. Preto si tohto chlapca uctievame a vzhliadame k nemu, ako k bohu."

"Že ju to ešte stále baví, každú hodinu opakovať tú istú trápnu historku o nejakom trápnom chalanovi, ktorý nás zachránil pred ostatným svetom. Skôr by som povedala, že nás odtrhol od normálnej civilizácie a my sme tu teraz zatvorení ako väzni."
Miyuki a jej kamarátka Momoko práve vychádzali z kláštornej školy, ktorú museli každý deň navštevovať a učiť sa rôzne predmety. Dostávali v nej rady do života, základy písania, čítania, literatúry, matematiky, filozofie, umenia, ale hlavne sa sústreďovali na náboženstvo a dejiny.
Legendu, o ktorej vravela Momoko, spomína ich učiteľka na každej hodine dejín, ktorú mávajú štyrikrát do týždňa a hovorí o tom, ako vznikol Kláštor, v ktorom sa sústreďujú všetci ľudia. Nie je to až tak dávno, čo tu tento Kláštor ešte nebol, aj keď učiteľka tvrdí opak. V Kláštore sa nachádza všetko, čo je pre normálnych ľudí potrebné. Samozrejme, dbá sa hlavne na vzdelanie, preto sa všetci musia učiť alebo mať aspoň základné poznatky z dejín náboženstva a iných, životu potrebných vedomostí. Nachádzajú sa tu knižnice, veľká dievčenská škola, chlapčenská škola, obchody, záhrady a veľmi veľa kostolov. Kláštor pripomína skôr nejaké menšie mesto alebo dedinku, ktorá je chránená veľkým pevným múrom a akousi bariérou, cez ktorú nemôže nič preniknúť.

"Dobre vieš, že táto legenda alebo historka, ako to ty voláš, je pre nás veľmi vzácna. Ak by nebolo toho "trápneho chlapca" a tohto Kláštora, možno by sme ani nežili. Možno by tu už nebola nijaká krajina, len tie hrozné potvory, o ktorých stále všetci vravia, a spustošená zem. Vieš si predstaviť, aké hrozné by to bolo? Aké hrozné by to bolo pre nás, ľudí?" dohovárala Miyuki Momoko.
Momoko pozrela neveriacky na Miyuki. Chvíľu bola ticho, ale potom sa ozvala: "Ako to ty môžeš vedieť, Miyuki? Vieš predsa, že tá legenda nie je až taká stará. A my sme tu len preto, že nemáme nikoho, kto by sa o nás postaral a kto by s nami ušiel niekde do bezpečia. Neviem, ako tento Kláštor vznikol alebo ako sa tu zjavila tá bariéra, ale musíš si uvedomiť, že keby toto všetko nebolo, tak by si teraz pravdepodobne bola niekde na opačnom konci sveta so svojou rodinou a bratom, o ktorom, mimochodom, nič nevieš."
Miyuki zosmutnela. Sklopila oči a ponorila sa do svojich negatívnych myšlienok. Všetko, čo Momoko povedala, je pravda. Keď bola Miyuki malá, odtrhli ju od jej rodiny a "uväznili" v tomto prekliatom Kláštore, ktorý jej mal zachrániť život. Lenže jej brata a rodičov už nezachránili. Všetci vravia, že odmietali pridať sa k ľuďom z Kláštora a nechali Miyuki napospas osudu. Lenže Miyuki verí niečomu inému. Vie, že kláštor nie je nekonečný a nemohlo sa tu zmestiť toľko ľudí, koľko v tejto zemi aj žilo. Vie aj to, že veľmi veľa ľudí vtedy zomrelo, zabíjali ich. A možno medzi tými ľuďmi boli aj Miyukini rodičia.. Aj keď Miyuki stále verí, že jej rodičia sú niekde tam, vonku a že raz z Kláštora odíde a nájde ich. Je tu však len veľmi malá pravdepodobnosť, že jej rodičia sú ešte stále na žive. O bratovi ale tak veľmi nepochybuje. Vie, že žije a že ho raz nájde. Aj keby to malo trvať niekoľko rokov, niekoľko desaťročí, určite ho nájde!

"Hej, už zas snívaš s otvorenými očami?" spýta sa posmešne Momoko.
"Čo-čože? Eee.. ale nie, to len.. nad niečím som sa zamyslela," odpovedá zaskočená Miyuki.
"Okej, tak by sme hádam mali zájsť do knižnice a pozrieť sa po nejakej knihe, čo by nám pomohla s projektom na dejiny, nie? Môžeme ho predsa robiť v dvojici.. Tak čo, budeš so mnou?"
"Jasné! Dobrý nápad," usmiala sa Miyuki a dievčatá zamieria do knižnice.

Miyuki aj Momoko horúčkovito listujú v knihách a hľadajú nejaké podklady na svoj projekt. Učiteľka im povedala, že o "svetom chlapcovi" existuje veľa historiek a legiend, ale v náboženstve sa ako jediné pravdivé uznáva to, čo im rozpráva ona. A za úlohu im dala vyhľadať v knihách alebo v starých listinách, denníkoch, niečo o tom, čo si mysleli prostí ľudia, ktorí brali postavenie Kláštora za zázrak.
Po niekoľko hodinovom hľadaní sa Miyuki a Momoko nakoniec vzdali toho, že by mohli dnes niečo nájsť a zamierili do internátu. Väčšinou tu deti nemali rodičov, ani nijakých príbuzných, pretože sa domnievali, že sú mŕtvi. Preto všetky deti žili v internátoch a tie, čo niekoho mali, boli určite tými najšťastnejšími deťmi v celom Kláštore.

"To bol zase deň! A to ešte nemáme úlohy! Určite mi to bude trvať niekoľko hodín, kým ich všetky spravím a znovu sa nevyspím.." bedákala Momoko, keď sa dievčatá ocitli vo svojej izbe na dievčenskom internáte. Miyuki sa chabo usmiala a naznačila jej, že aj ona má úlohy, takže Momoko určite nebude sama, kto bude zajtra nevyspaný. A ak sa jej to podarí skôr, určite Momoko pomôže. Dievčatá sa teda dali do práce.
Momoko mala pravdu. Naozaj mali veľa úloh a nestihli ich dokončiť. Začalo sa zvečerievať a o niekoľko minút ich zastihla dokonca aj večierka a museli ísť spať. Úlohy teda zostali nedokončené.

"Miyuki, spíš?" opýtala sa potichu Momoko.
"Teraz už nie..." povedala rozospato Miyuki.
"Viem, že veľa rozmýšľaš o svojom bratovi a o tom, že ho raz nájdeš.. Vieš, mne sa v tomto zabednenom Kláštore aj tak vôbec nepáči a neprekážalo by mi, keby sme.... no... čo ja viem... utiekli."
Miyukiným telom prebehli zimomriavky. Nevedela, čo na to má povedať alebo ako sa zachovať. Tak ju to šokovalo, že stratila reč. Obrátila sa v posteli na bok tak, aby dovidela na Momoko a pozrela sa jej do tváre. Z očí jej blčala odvaha a túžba po dobrodružstve a na perách jej hral šibalský úsmev.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ayumu | 23. ledna 2010 v 11:21 | Reagovat

konečne si to pridala :-)
túto kapitolu si pamätám, ale teším sa na ďalšiu, skoro ju sem pridaj! inak, závidím im, že majú dejepis 4x do týždňa..

2 Anne's | Web | 23. ledna 2010 v 12:27 | Reagovat

Díky, beru to spíš jako radu. Jj, je mi 12. :)

3 Denny | Web | 23. ledna 2010 v 14:16 | Reagovat

Tak to nevadí, ale děkuji za pochvalu. :-)

4 Iw o(^__^)o | Web | 23. ledna 2010 v 14:51 | Reagovat

Predtým,než začnem čítať,mám pár dotazov xD Predstav si,žeby som mala opravovať svoje články xD Pamätám sa,keď som s blogom ešte len začínala,to som pridávala strašne veľa článkov,mesačne ich bolo niekedy aj nad 1000 a to by som s tými opravami neskončila asi doteraz xDDD
Párkrát som koli tomu chcela blog presťahovať,ale hovorím si nakoniec,že každý nejak začínal :)
Ja mám rada smutné konce :) Teda,najradšej čítam príbehy,ktorých dejová línia je celá taká skeptická,hoci končí happy endom,ale jednoducho...je to o to viac zaujímavejšie,pretože sa to líši od ostatných ^^

Akurát som dočítala poslednú vetu a musím povedať,že je to...skvelé ^^ Najprv by som ti rada pochválila tú myšlienku,pretože v živote by mi nenapadlo písať o niečom takom ako je kláštor predstavujúci záchranu pred tým "druhým" okolím.Aj toho chlapca,proste krásna myšlienka ^__^
Super sa to číta,je to tak zvláštne a zároveň jedinečne napísané,teším sa na ďalšiu časť :)
Či sa Miyuki a Momoko ten "útek" podarí :)
Jednička s hviezdičkou ^^

5 Shichiyou | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 15:15 | Reagovat

Pěkné... i když tenhle druh příběhů nemám moc ráda :D

6 Ayra-Kirosaku | Web | 24. ledna 2010 v 0:45 | Reagovat

rovnako ako Ayumu si tiež túto kapitolu veľmi dobre pamatám a toto je jeden nádherný príbeh :) to je dalsia vec a preto len s napatim budem cakat na dalsiu kapitolu pretoze pribehy od teba zboznujem :)
noo ozaj co sa tyka toho clanku u mna na blogu ono to na mne nie je vidno to uz som sa naucila predtym nedavat to na sebe najavo on je problem v niecom inom pretoze je typ, ktory proste hrozne rad zacne chodit s chalanom a potom ho len tak odkopne a vies hrozne prijemne pocuvat "A chodila som s tym a tym atd."  nejde mi neziarlit , ale ked som sa o tom rozpravala s Kido sa citim trocha lepsie lebo aspon viem co si mozem trufnut urobit a co nie co mi vzdy pomoze
ozaj smutne konce mam rada pokial nie su všade rovnaké tak ich ba priam zboznujem

7 Ayame-chan | Web | 24. ledna 2010 v 8:15 | Reagovat

Super :) Vypadá to dobře , ikdyž je pravda ,že mám radši jinej typ povídky :) Těším se na další

8 Iw o(^__^)o | Web | 24. ledna 2010 v 14:35 | Reagovat

Už to mám ukončené,takže ja to viem xD
Písanie tejto poviedky mi totiž trvalo nejakú tú dobu a tak som sa rozhodla,ešte predtým,ako som ju dokončila,že pokiaľ ju nedopíšem celú,nebudem ju zverejňovať.
Kým som na web dávala "Musíš byť anjel",túto som kompletne uzavrela,a myslím,že ten koniec je lepší ako s tým nápadom,o ktorom som premýšľala ešte dávnejšie :)

9 Tachiko Manabu de Vampire Princess | Web | 24. ledna 2010 v 17:06 | Reagovat

tys cosplayovala Misu? (asi jsem o tom kdysi i věděla, ale...-_-") to chci vidět *.*

10 Denny | Web | 24. ledna 2010 v 17:18 | Reagovat

Jé, nový layout, trochu jednoduchý, ale pěkný. Mám radši světlé. :-)

11 Denny | Web | 24. ledna 2010 v 17:25 | Reagovat

Děkuji za lichotku :D.
No, kreslit umím i neumím. A zase tak dobrá nejsem, si jenom myslíš. :D jsem spíš amatér.

12 Denny | Web | 24. ledna 2010 v 17:26 | Reagovat

Tak to jo.

13 Mrs.Ňamí Uchiha-chan | Web | 24. ledna 2010 v 19:40 | Reagovat

to je opravdu překrásná povídka.. moc hezky se to čte, ale měla jsem ze začatku trošku problem..jistý rozdíl v jazyce tu je n.n ale ten příběh je opravdu zajímaví a velmi pěkně napísaný! doufám, že bude další část už se moc těším *.*

14 Asami | Web | 25. ledna 2010 v 12:02 | Reagovat

juuu.. príbeh.. krása :P už sa teším na pokračko :)

15 Iw o(^__^)o | Web | 25. ledna 2010 v 14:02 | Reagovat

óóó,vidím tu krásne jahodky ^__^
Prosím,povedz,že sa mi to len zdá ^^
Oproti tomu designu,ktorý sa mala predtým,je tento maximálne svetlý,nádhera ^^ ♥

Tie mená,oni nie sú obidvaja Yukari-ovia,druhý je Yazuki,sekla som sa ;D Ale dakujem,aspoň som to opravila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama